Sviatok sv. Lucie, ktorej meno je odvodené z latinského lux = svetlo, sa na našej škole začal veľmi symbolicky - v kaplnke pri svetle sviec.
Žiaci, učitelia a rodičia spolu slávili rorátnu svätú omšu, pri ktorej nám pán kaplán pripomenul, že Ježiš nám ponúka a podáva pomocú ruku v každom čase, v dobrom, ale i v takom, v ktorom si každý z nás nesie svoje bremeno - bremeno rodiny, práce, školy, povinností, zdravia alebo vzťahov.
Vyzval nás stať sa svetlom, prinášať svetlo, kde je tma a nechať Krista účinkovať v našom živote, lebo on chce s nami zvládať aj našu bolesť, či náročnosť. Dať Pánu Bohu priestor v našom živote.
„Pane, urob ma nástrojom tvojho pokoja.
Tam, kde je nenávisť, daj nech prinášam lásku; tam, kde je urážka, nech prinášam odpustenie; tam, kde je pochybnosť, vieru; tam, kde je zúfalstvo, nádej; tam, kde je tma, svetlo; tam, kde je smútok, radosť.
Ó, Božský učiteľ daj, nech sa nesnažím byť povzbudzovaný, ale radšej nech povzbudzujem; byť pochopený, ale radšej nech pochopím; byť milovaný, ale radšej nech milujem.
Pretože v dávaní prijímame; v odpustení dostávame odpustenie; v smrti sa rodíme do večného života." sv. František z Assisi
